Vložení kritiky/kritiky mohou psát pouze registrovaní a přihlášení uživatele/
Kedy prestanem sa brániť teplým jarným vánkom?
Vždy ocitám sa zatúlaný v spustnutých korunách
nevynútiteľných dotykov,
len pier vnuknutie a ťarcha rúk vyniká
(späť zo šera ich dvíham hore).
Rád kladiem dôraz na takt
a možno len bzučiaca žiarovka ma ženie ďalej
v pulzujúcom tichu
k spoločnému tancu mestom tieňov nad obločným rámom,
k bielej stene nad posteľou - tam usmievaš sa,
pretekáš skrz snivé prsty,
cez dlhé noci
roztrúsené v nemých hrách o príčinách,
nevedno až kam.
Bosý ako malý, vždyzelený lístok nerozkvitnutého stromu.
Ako lístok, v ňom zabúda tkvieť čas,
lístok stromu, ktorý rastie v nás.